Rastliny sú prakticky všade v prírode. Keď viete čo kde hľadať, obvykle sa vám niečo podarí nájsť.
Priamo jedlé rastliny
Trnky
Veľké modré, cez leto ešte zelené bobule rastúce na tŕňoch. Vždy rastú jednotlivo, nikdy nerastú v trsoch, strapcoch apod. Plody ktoré jeme dozrievajú cez zimu a neskorú jeseň, po prvých mrazoch. Obvykle z nich stŕpnu ústa.
Prvosienka
Kvitne na jar, všetky jej časti sú jedlé. Jej listy tvoria okolo zeme kruh, ružicu. Kvety jej rastú na(voči listom) vysokej stonke.
Púpava
Má žlté až oranžové kvety nachádzajúce sa na pomerne širokej stonke a ružicu listov. Jej šťava, ktorá by sa svojou farbou a konzistenciou dala nazvať až mliekom, má horkú chuť a po zaschnutí zanecháva na koži alebo oblečení hnedú škvrnu.
Maliny
Červené zrejú začiatkom leta, čierne v polke leta a modré koncom leta a začiatkom jesene.Tie pozná každý, asi ich netreba viac popisovať.
Jahody
Zrejú začiatkom leta, častokrát tvoria na lúkach, medziach a svahoch celé jahodníkové kruhy.
Žihľava
Listy varte asi 5 minút a potom jedzte. Radšej viac ako menej.
Borovica
V šuškách má ukryté semienka. Šušku netreba násilím otvárať, stačí nechať na čistej podložke blízko ohňa, pretože teplo borovicové šušky otvára. Semienka sú jedlé surové alebo pražené.
Buk
Bukvica má v sebe niekoľko malých, trojstranných orieškov. Dajú sa jesť surové, alebo sa dajú vyprážať.
Ďatelina
Ľahko sa dá rozoznať podľa trojlístkov a guľatého kvetu. Listy sú jedlé, dajú sa aj variť.
Čerešne
Zrejú začiatkom leta, jeme plod.
Breza
Možno Vám príde divné, prečo breze venujem samostatnú stať, ale ten strom si to vážne zaslúži. Breza je odolný, otužilý, nenáročný a zdravý strom. Už na prvý pohľad sa dá poznať podľa bielej kôry a trojuholníkovitých listov(aspoň mne tak vždy pripadali). Myslím, že taký riadny brezový háj je najkrajší typ lesa, hoci u nás sa už súvislé brezové porasty vyskytujú minimálne, aj to poväčšine sú mladé lesíky rastúce na horách popod drôty elektrického vedenia kde to každých pár rokov vyrezávajú, iné stromy dosť húževnaté aby sa tam dostali sú liesky, ale to je skôr ker a je rozšírený hlavne nižšie, to je dôvod prečo sa brezy nájdu hlavne pod horskými el. vedeniami .Veľa ľudí ani netuší, načo všetko sa dá breza použiť. Breza má kôru plnú oleja(dechtu), a má špecifickú miazgu. Breza sa používala najviac v Rusku, trochu vo Fínsku a dosť ju používali aj starí slovania. Neviem si ani predstaviť ako z nej mohli robiť niektoré veci ktoré z nej robili, ale tie čo viem vám tu popíšem. A aké vlastne pre ňu mali použitie? Okrem dreva z nej mali impregnáciu na kožu, lieky, jedlo, košíky, metly, nádoby, dokonca oblečenie (nechápem ako to dokázali spraviť), fakle, obuv, ochranu pred hmyzom, opravovali ňou hrnce a dokonca brezu používali aj ako hygienickú pomôcku a brezovú kôru na písanie namiesto papiera.
!!!!!!!!!pookiaľ z nej niečo plánujete robiť, nerobte to prosím tým barbarským spôsobom, pri ktorom ten strom zabijete, alebo rozsekáte na kúsky a tak ďalej. Dá sa to aj šetrne, spôsobom pri ktorom ten strom obvykle ani nepocíti újmu. Tie spôsoby vám tu opíšem.
Miazga
Na jar, najviac začiatkom jari, sa breza naplňuje a preteká svojou zvláštnou miazgou. Táto miazga je narozdiel od mnohých iných bezfarebná, priehľadná a hlavne veľmi riedka. Je pitná, zdravá, výživná a bohvie čo všetko ešte. Z brazy sa dá získať tým, že jemne očistíme malý kúsok kôry, asi 1x1cm. Potom tam špičkou noža vyrežeme alebo ak máme dobrý nástroj, tak vyvŕtame malú dierku, hlboká môže byť tak do 5tich cm, alebo menej. Ak to robíte v správny čas, tak by mala začať vytekať živým pramienkom. Hotovo! Teraz môžeme nechať tú živicu stekať priamo po kmeni do úst, fľaše či hrnčeka, alebo tomu môžeme dopomôcť slamkou alebo čistým motúzikom, ideálne bavlneným alebo konopným, pretože nieje moc dobré piť z jedovatých syntetických vlákien. Rana sa rýchlo zahojí sama, ale môžeme tomu dopomôcť vtlačením kúsočku hliny(ale len na okraj rany, aby miazga nevytekala ale vyplnila ranu.
Decht
Je to tmavohnedá voňavá tekutina a je to vlastne výťažok z brezovej kôry. Rusi poznajú 2 všelieky, ktore liečia každý problém- vodku a decht. Čistý decht sa používa ako masť na zranenia pre zvieratá, pre ľudí sa najprv zmieša s živočíšnym tukom. Proste sa poranené miesto potrie. Na odlákanie komárov a im podobných dotieravých krvocucov, si ním stačí potrieť odhalenú kožu ako krk ,ruky a tvár. Ďalej sa používa na údržbu a impregnáciu kože, teda koža bude mäkká, ohybná, dlhšie vydrží a nepremokne, podľa jednej knihy dokonca decht udrží po namazaní kožených čižiem nohy suché aj pri 24hodinovom pobyte a brodení v močiaroch. Robí sa z brezovej kôry, ideálne obranej v lete, lebo vtedy má akurátne množstvo miazgy, a netreba ani obrať a zabiť živú brezu, stačí aj vývrat alebo iný mŕtvy, vyschnutý či zrezaný strom. Pôvodne sa to robilo v hlinenom sude(ale myslím že plech by tomu tiež nevadil), ktorý naplnili touto kôrou, a z vrchu mu priložili tiež hlinenú rúru. Potom to položili vodorovne na zem-nabok. Takto to položili na svah, a prihrnuli sud hlinou, tak aby rúra trčala. Pod rúru položili nejakú nádobu. Potom okolo toho rozkúrili oheň. Keď sa to dostatočne zahrialo, začala kôra tlieť a z rúry vytekal deht.
Fakle
Na čerstvú palicu napletiete tzv. trúd, teda niečo čo sa ĺahko zapáli aj od iskry, napríklad seno, a na to namotáte kôru brezy. Presne to popísať by trvalo veľmi dlho, preto o tom bude jedno video, ktoré urobíme niekedy cez zimu.
Čaj
Čaj dokáže zahriať, zdvihnúť náladu, čiastočne nahradiť jedlo, a naviac niečo teplé v žalúdku vždy padne dobre, zvlášť cez zimu. Síce to vie asi každý, ale nech je to tu kompletné: Do horúcej, prevarenej vody dajte nejaké z vhodných rastlín a počkajte pár minút. Za vhodné myslím napríklad:
Šipky
Používa sa rozdrvený plod(to červené :D)
Žihľava
Máčajú sa listy, prípadne mladý kmeň
Smrek
Používajú sa celé konce mladých vetvičiek s mladým ihličím
Borovica
Treba samotné mladšie Ihličky, bez dreva
Jahody
Používajú sa zelené jahodníky bez koreňa, alebo jahodníkové kvety, prípadne zrelé či nezrelé plody, ale zrelé je lepšie priamo zjesť
Trnka
Treba celé, zrelé plody
Čučoriedka
Treba čučoriedníky bez koreňa.